Zbožňujem všetko, čo obsahuje kaktusový motív. Dodáva to minimalistický štýl a pôsobí to štýlovo a musím použiť aj slovíčko "nadčasovo". Dokonca som niekde čítala, že kaktusy pohlcujú elektrický smog. Čiže ak máte v izbe nejaké elektrické zariadenie, dobré je mať niekde v blízkosti kaktus. Ja som taký jeden pestovala asi 8 rokov bez toho, aby som o takomto niečom vedela. Ale je to zaujímavé, však? Preto keď som nedávno bola v Pepcu, musela som mať túto kaktusovú sviečku. Bolo ich tam ešte veľa a ťažké bolo si vybrať, preto som si zobrala ešte jednu, ktorú uvidíte nižšie. Tak čo na ňu vravíte? Rozkošná, však?
Dlho som hľadala nejakú nápaditú osušku/deku, a keď som uvidela túto s melónovou potlačou, nemohla som odolať. Mimochodom, bola tam ešte aj kaktusová, ale to by bolo asi už príliš,chcela som sa vyhnúť divným pohľadom predavačiek,haha. Takže, keď zavítam niekam na pláž, kúpalisko a nebudem mať pri sebe melón, mám aspoň osušku, no nie?
Ako ďalší som si uchmatla tento rámček vo farbe "baby pink". Nikdy som nebola moc na farebné rámčeky, vždy sa mi viac páčili také neutrálnejšie. Ale, zmenu občas treba.
Teraz si už určite musíte krútiť hlavou alebo sa poriadne smiať. Áno, znova kaktus. Tentokrát však vo forme lampy, ktorá je na baterky. V tme to nádherne svieti, všetkými možnými farbami a má to úžasný ukľudňujúci účinok.
No a ako posledný "pán na holenie" je tu opäť kaktus vo forme sviečky. Dúfam, že tento darček poteší druhú kamošku, lebo mňa potešil veľmi. Vyplní podľa mňa skvelo miesta, kde nič nemáte alebo tam proste niečo chýba. Dodá to takzvaný "šmrnc". Teraz si už určite myslíte, že som úplny blázon,haha.
Tak čo vravíte na moje najnovšie úlovky?
Čím je človek starší,tým je šťastnejší. Niekde som čítala takýto výrok. A viete čo? Asi na tom naozaj niečo bude. Keď porovnám svoje Ja teraz a Ja dva roky dozadu, musím povedať,že je tam rozdiel. Nie vo vzhľade,ale v duši. Najviac asi v prioritách. Veci,ktorým som kedysi nevenovala pozornosť mi dnes robia radosť a patria medzi prvé v mojom rebríčku hodnôt. Ľudia, nad ktorými som sa kedysi trápila a oni kvôli mne nie, už nepatria do môjho povedomia. Týchto ľudí už nevnímam. Pretože som pochopila veľmi veľa vecí. Verím tomu,že prekážky sú tu na to,aby sme ich prekonali a oni nás na oplátku posilnili. Keď tak nad tým pouvažujeme, je to vlastne zázrak.
Keby žijem v Amerike, chcela by som sa volať May. No nie je to úžasné meno? Vždy, keby prišiel máj, bol by to môj mesiac. Máj je lásky čas. Všetko začína žiť a my máme pocit, že sa všetko okolo nás zrazu rozjasňuje, nadobúda nové tvary a farby. A všetko vyzerá takmer ako obrázok. Je to neskutočné, však? Možno budete prekvapení, ale v tomto období na prelome apríl/máj mám najradšej práve dážď. Nikdy ma neokúzli dážď tak, ako v tomto období. Vždy potom sa rozpína na oblohe nádherná dúha a je cítiť ten čerstvý a vlhký dažďový vzduch. Vtedy mám chuť sa len tak posadiť do okna, zobrať nejakú knihu do ruky a pozerať sa na padajúce kvapky, na plačúce nebo. Alebo v slnečnom počasí si ľahnúť do trávy, cítiť teplý vánok,počuť štebotať vtáky a sledovať čiary po lietadlách na oblohe.
Máj je jednoducho pre mňa obdobím, kedy je už všetko krásne a zároveň všetci čakáme na príchod niečoho ešte väčšieho - dlhého leta..
Už muselo prejsť minimálne sto rokov,keď tu naposledy bol nejaký článok s obľúbencami. Žeby ma prešla chuť ich písať? Nie tak úplne. Len som od toho potrebobovala určitú pauzu. Odvtedy mi pribudlo množstvo, fakt množstvo vecí, ktoré som vám chcela ukázať len nejako som sa nemohla dokopať k spísaniu nejakého zmysluplného článku. Dnes ma však pochytila silná potreba ukázať vám aspoň hŕstku vecí, ktoré som kúpila a naozaj sa z nich teším.
Šatník som si preriedila asi pred mesiacom a zistila som,že mi tam naozaj zostalo len pár vecí, ktoré budem chcieť nosiť. Preto som ho potrebovala opäť zregenerovať.
Keď som uvidela v Gate na vystavené tieto blúzko-šaty, neváhala som ani sekundu. Stáli ma okolo pätnásť eur a vedel som,že to je kúsok,ktorý skutočne vynosím.
Granátové jablko v poslednej dobe otriaslo svetom, ale nie nadarmo. Prečistí celé telo, regeneruje krv, a pôsobí proti starnutiu! Je to úplný zázrak, podobne ako kokosový olej. Preto som aj vyskúšala tento čaj od Teekanne, ktorý ma zaujal už len svojim nápaditým obalom a je naozaj výborný. Tak čo, mali ste ho aj vy?
Pásiky, to je moja slabosť. Preto mi nemohla v šatníku chýbať ani táto sukňa, ktorú zladím už len s obyčajným jednofarebným topom a nejakými výraznejšími topánkami, kabelkou alebo náušnicami.
Červené laky sa v poslednej dobe stali mojimi must-have a preto ani tentokrát som si neodpustila tento od Avonu. Obľubujete aj vy červené laky?
Pocity dokážu v ľuďoch vyvolať všeličo. Podľa nich však poznávame, že sme ľudia - najkomplikovanejšie bytosti na planéte. Všetko analyzujeme, všetko chceme dopodrobna vedieť, hašteríme sa častokrát pre nič, nakoniec to ľutujeme, dúfame, že sa z toho poučíme a o nejaký čas spravíme ďalšiu alebo tú istú chybu. Aj desaťkrát, až kým si to plne neuvedomíme a budeme mať pred tým rešpekt.
Niekde som čítala taký zvláštny citát: "Ľudí posudzujeme podľa toho, ako sme sa cítili, keď odišli." Tiež ma mrzelo to, čo sa okolo mňa dialo. Čisto ako na horskej dráhe- raz tak a raz onak. Pochopila som veľa vecí, ktorým som dovtedy nechápala. Najmä to, že keď sa budete smiať, bude sa s vami smiať celý svet. No keď budete plakať, budete plakať sám. Preto si myslím, že ten smiech je lepšia investícia, no nie?
Takisto som pochopila, že život je to, čo sa prihodí medzi našimi plánmi. Že pravý charakter človeka zistíme podľa toho, ako sa zachová k ostatným v čase, keď sa mu nedarí. Že hlúpou prokrastináciou nebudeme mať to skvelé fit telo ani pocit spokojnosti. Že keď skutočne nestíhate hlavne cez týždeň a chcete tie povinnosti stihnúť aspoň cez víkend, základom je skoro vstať ráno. Ja viem, znie to hrozivo a nepohodlne a pre mnohých je to priam nočná mora. Každý si predsa chceme cez víkend pospať aspoň o trošku dlhšie. No keď máte toho enormne veľa, ako napr. ja v posledných týždňoch, tak je to skutočne treba.
Ak ste si mysleli ako ja, že 24 hodín je predsa dosť, tak verte, že nie je. Mne niekedy ani to nestačí. Cez víkend si preto dávam budík na 8:00 a som rada, že som si zaviedla takúto rutinu. Radšej si pospite na hodinku poobede a potom lepšie zapracujete na rozpracovaných veciach ako keby vstanete na obed. Verte, potom už toho veľa počas dňa nespravíte - mám odskúšané.
A ešte jedna vec. Keď túžite niečo vedieť, niečo nové sa naučiť, ale váš veľký nepriateľ- lenivosť vám to proste nedovolí, uvedomte si, že človek nie je vzdelaný nikdy dostatočne. Učí sa celý život a preto, ak niečo neviete, nemáte v tom jasno a chceli by ste to vedieť, proste si o tom niečo prečítajte. Veď dnes je už predsa toľko možností, ako napríklad to, že máme internet.
Všetko dokážeme pohľadať do pár sekúnd. Kedysi tú možnosť ľudia nemali, museli hľadať všetko v knihách, čo muselo byť častokrát náročné. Preto aspoň využime to, čo nám doba ponúka dnes. A budete o niečo múdrejší,verte, že v budúcnosti sa vám to zíde a navyše vás to obohatí.
Tak to by bolo z môjho filozofovania a takých menších rád na dnes všetko. Budem rada, ak mi do komentárov napíšete, či máte nato podobný názor, prípadne veci, ktoré ste sa naučili vy a ktoré vám veľmi pomohli.
Tak takýto teplý stred januára som ešte nezažila. Počasie sa neskutočne blázni, však? Poviem vám, nie som nejaký extra milovník zimy, ale teraz by som ten sneh aj prijala. Je to také zdravšie. Sviatky prešli nehoráznou rýchlosťou a povinnosti ma pohltili takou istou. Preto je aj na blogu menšia aktivita. Ako sa mi máte? Ja som v poslednej dobe začala opäť maľovať a viac sa venovať vytváraniu rôznych vecí. Začala som tiež nedávno čítať knihu Mengeleho dievča, ktorú som dostala na narodeniny a táto kniha je neskutočne silná.
